M4 Sherman bol americký stredný tank z druhej svetovej vojny. Prvé prototypy boli vyrobené v roku 1941 a sériová výroba prebiehala v rokoch 1942-1945. Celkovo vzniklo asi 49 000 exemplárov tohto tanku všetkých verzií, čo z neho robí jeden z najvyrábanejších tankov druhej svetovej vojny a najdôležitejší tank vo výzbroji spojeneckých armád počas tohto konfliktu. M4 Sherman bol poháňaný jednomotorovou verziou M4A1 Continental R 975 C4 s výkonom 400 koní . Vozidlo bolo vyzbrojené - v závislosti od verzie - jedným 75 mm kanónom M3 alebo 76 mm kanónom M1 alebo 105 mm húfnicou M4 a dvoma 7,62 mm guľometmi Browning1919A.
M4 Sherman bol vyvinutý ako nástupca tankov M2 a M3, hoci využíval mnohé z nich. V prvom rade použila len mierne zmenený podvozok auta M3 Lee. Pri navrhovaní M4 Sherman sa kládol dôraz predovšetkým na to, aby hrala úlohu podporného vozidla pechoty, a nie boj s nepriateľskými tankami – to bola úloha amerických stíhačov tankov. Predpokladali sa len možné strety s vozíkmi Pz.Kpfw III a Pz.Kpfw IV. Významnú úlohu zohrala aj sériová výroba nového tanku a čo najnižšie výrobné náklady. Výsledkom bol tank s dobrou výzbrojou na rok 1942 a začiatok roku 1943, priemerným pancierovaním, ale s naklonenou prednou doskou, ale tiež so zlou manévrovateľnosťou a - najmä v prvých verziách - veľmi náchylný na streľbu v dôsledku zásahu do motorového priestoru. Zároveň však vznikol tank, ktorý mohol byť skutočne veľkosériový a mal výrazný modernizačný potenciál. V priebehu sériovej výroby vzniklo mnoho vývojových verzií M4 Sherman. Chronologicky prvá bola verzia M4A1, ktorá už mala liaty pancier. Ďalší - M4A2 - mal zvárané pancierovanie a nový motor General Motors 6460 s výkonom 375-410 k, ale oveľa menej náchylný na streľbu. Objavila sa aj verzia M4A3 vyzbrojená 105mm húfnicou a poháňaná motorom Ford GAA s výkonom 450 HP. Na základe verzie M4A3 boli vytvorené dve podverzie: M4A3E2 Jumbo so zosilneným pancierom a M4A3E8 s HVSS a 76 mm kanónom. Zaujímavou vývojovou verziou bola aj T34 Calliope s namontovanými raketami neriadenými na veži. M4 Sherman bol vo veľkých počtoch dodávaný aj Britskej a Červenej armáde. Prvý z nich vyvinul na jej základe verziu Firefly so skvelým 17-librovým protitankovým delom. Počas 2. svetovej vojny bojovali tanky M4 Sherman v severnej Afrike (1942-1943), Taliansku (1943-1945), počas bojov v Normandii, Francúzsku a Západnom Nemecku (1944-1945), ale aj v Pacifiku či v radoch Červená armáda na východnom fronte. Po druhej svetovej vojne sa M4 Sherman používal v mnohých krajinách vrátane Argentíny, Belgicka, Indie, Izraela, Japonska, Pakistanu a Turecka. Zúčastnil sa aj mnohých konfliktov po roku 1945, vrátane indicko-pakistanskej vojny v roku 1965 a šesťdňovej vojny v roku 1967.
The Battle of El Alamein, or actually the Second Battle of El Alamein, stayed carried out in the period from October 23 to November 4, 1943. The battle was fought between the German-Italian troops and the British units, supported, however, to a significant extent by Australian, New Zealand and South African troops. It is assumed that about 116 thousand people fought on the side of the Axis countries. people supported by approx. 550 tanks and approx. 800-900 aircraft. On the British side, around 195,000 people fought. people, supported by approx. 1,100 tanks and approx. 750 aircraft. The Second Battle of El Alamein was a kind of continuation of the battle, known as the 1st Battle of El Alamein in July 1942. As a result of this second battle, the Axis offensive towards the Suez Canal was slowed down and finally stopped. On the other hand, the struggle of October-November 1942 was a British offensive to the west, intended to completely push the enemy out of Egypt. It can be assumed that the commander of this battle on the British side - field marshal Bernard Law Montgomery - won mainly thanks to the material advantage and much better logistics. Undoubtedly, however, the British commander, aware of his advantages, decisively used them and led to a decisive victory for his troops, winning the greatest victory in his career. Axis troops lost at least 30,000. people (killed, wounded and captured) and about 500 tanks. The British lost approx. 13-14 thousand. people and about 330 tanks.