The LCM (3) (full English name: Landing Craft Mechanized 3) is an American landing craft from World War II and the post-war period. Barges of this type were built on a massive scale in 1942-1945. It is estimated that over 8,500 barges of this type were built at that time. The total length of the LCM (3) was 15.2 meters and a width of 4.3 meters. The empty barge weighed approximately 23 tons, and the maximum speed of the loaded barge did not exceed 8 knots. Most often, the deck armament consisted of two 7.62 mm Browning machine guns. The LCM (3) was designed by the American entrepreneur and constructor Andrew Higgins based on another landing barge of his design - LCVP. Unlike its predecessor, the new barge was longer and wider, but in general was clearly modeled on it. The main task of the LCM (3) was to transport a single forehead (eg M4 Sherman) weighing up to approx. 29-30 tons to the shore. The barge could also carry 60 soldiers in full equipment or 27 tons of supplies. Units of this type were used on a large scale during amphibious operations in Europe and the Far East.
The LCM 3 is an Allied landing barge from the Second World War. Two versions were created: BUREAU and Higgins. The first one could carry 54 tons of cargo. The second, on the other hand, was capable of carrying an M4 tank or 60 soldiers or 27 tons of cargo.
M4 Sherman bol americký stredný tank z druhej svetovej vojny. Prvé prototypy boli vyrobené v roku 1941 a sériová výroba prebiehala v rokoch 1942-1945. Celkovo vzniklo asi 49 000 exemplárov tohto tanku všetkých verzií, čo z neho robí jeden z najvyrábanejších tankov druhej svetovej vojny a najdôležitejší tank vo výzbroji spojeneckých armád počas tohto konfliktu. M4 Sherman bol poháňaný jednomotorovou verziou M4A1 Continental R 975 C4 s výkonom 400 koní . Vozidlo bolo vyzbrojené - v závislosti od verzie - jedným 75 mm kanónom M3 alebo 76 mm kanónom M1 alebo 105 mm húfnicou M4 a dvoma 7,62 mm guľometmi Browning1919A.
M4 Sherman bol vyvinutý ako nástupca tankov M2 a M3, hoci využíval mnohé z nich. V prvom rade použila len mierne zmenený podvozok auta M3 Lee. Pri navrhovaní M4 Sherman sa kládol dôraz predovšetkým na to, aby hrala úlohu podporného vozidla pechoty, a nie boj s nepriateľskými tankami – to bola úloha amerických stíhačov tankov. Predpokladali sa len možné strety s vozíkmi Pz.Kpfw III a Pz.Kpfw IV. Významnú úlohu zohrala aj sériová výroba nového tanku a čo najnižšie výrobné náklady. Výsledkom bol tank s dobrou výzbrojou na rok 1942 a začiatok roku 1943, priemerným pancierovaním, ale s naklonenou prednou doskou, ale tiež so zlou manévrovateľnosťou a - najmä v prvých verziách - veľmi náchylný na streľbu v dôsledku zásahu do motorového priestoru. Zároveň však vznikol tank, ktorý mohol byť skutočne veľkosériový a mal výrazný modernizačný potenciál. V priebehu sériovej výroby vzniklo mnoho vývojových verzií M4 Sherman. Chronologicky prvá bola verzia M4A1, ktorá už mala liaty pancier. Ďalší - M4A2 - mal zvárané pancierovanie a nový motor General Motors 6460 s výkonom 375-410 k, ale oveľa menej náchylný na streľbu. Objavila sa aj verzia M4A3 vyzbrojená 105mm húfnicou a poháňaná motorom Ford GAA s výkonom 450 HP. Na základe verzie M4A3 boli vytvorené dve podverzie: M4A3E2 Jumbo so zosilneným pancierom a M4A3E8 s HVSS a 76 mm kanónom. Zaujímavou vývojovou verziou bola aj T34 Calliope s namontovanými raketami neriadenými na veži. M4 Sherman bol vo veľkých počtoch dodávaný aj Britskej a Červenej armáde. Prvý z nich vyvinul na jej základe verziu Firefly so skvelým 17-librovým protitankovým delom. Počas 2. svetovej vojny bojovali tanky M4 Sherman v severnej Afrike (1942-1943), Taliansku (1943-1945), počas bojov v Normandii, Francúzsku a Západnom Nemecku (1944-1945), ale aj v Pacifiku či v radoch Červená armáda na východnom fronte. Po druhej svetovej vojne sa M4 Sherman používal v mnohých krajinách vrátane Argentíny, Belgicka, Indie, Izraela, Japonska, Pakistanu a Turecka. Zúčastnil sa aj mnohých konfliktov po roku 1945, vrátane indicko-pakistanskej vojny v roku 1965 a šesťdňovej vojny v roku 1967.