M4 Sherman bol americký stredný tank z druhej svetovej vojny. Prvé prototypy boli vyrobené v roku 1941 a sériová výroba prebiehala v rokoch 1942-1945. Celkovo vzniklo asi 49 000 exemplárov tohto tanku všetkých verzií, čo z neho robí jeden z najvyrábanejších tankov druhej svetovej vojny a najdôležitejší tank vo výzbroji spojeneckých armád počas tohto konfliktu. M4 Sherman bol poháňaný jednomotorovou verziou M4A1 Continental R 975 C4 s výkonom 400 koní . Vozidlo bolo vyzbrojené - v závislosti od verzie - jedným 75 mm kanónom M3 alebo 76 mm kanónom M1 alebo 105 mm húfnicou M4 a dvoma 7,62 mm guľometmi Browning1919A.
M4 Sherman bol vyvinutý ako nástupca tankov M2 a M3, hoci využíval mnohé z nich. V prvom rade použila len mierne zmenený podvozok auta M3 Lee. Pri navrhovaní M4 Sherman sa kládol dôraz predovšetkým na to, aby hrala úlohu podporného vozidla pechoty, a nie boj s nepriateľskými tankami – to bola úloha amerických stíhačov tankov. Predpokladali sa len možné strety s vozíkmi Pz.Kpfw III a Pz.Kpfw IV. Významnú úlohu zohrala aj sériová výroba nového tanku a čo najnižšie výrobné náklady. Výsledkom bol tank s dobrou výzbrojou na rok 1942 a začiatok roku 1943, priemerným pancierovaním, ale s naklonenou prednou doskou, ale tiež so zlou manévrovateľnosťou a - najmä v prvých verziách - veľmi náchylný na streľbu v dôsledku zásahu do motorového priestoru. Zároveň však vznikol tank, ktorý mohol byť skutočne veľkosériový a mal výrazný modernizačný potenciál. V priebehu sériovej výroby vzniklo mnoho vývojových verzií M4 Sherman. Chronologicky prvá bola verzia M4A1, ktorá už mala liaty pancier. Ďalší - M4A2 - mal zvárané pancierovanie a nový motor General Motors 6460 s výkonom 375-410 k, ale oveľa menej náchylný na streľbu. Objavila sa aj verzia M4A3 vyzbrojená 105mm húfnicou a poháňaná motorom Ford GAA s výkonom 450 HP. Na základe verzie M4A3 boli vytvorené dve podverzie: M4A3E2 Jumbo so zosilneným pancierom a M4A3E8 s HVSS a 76 mm kanónom. Zaujímavou vývojovou verziou bola aj T34 Calliope s namontovanými raketami neriadenými na veži. M4 Sherman bol vo veľkých počtoch dodávaný aj Britskej a Červenej armáde. Prvý z nich vyvinul na jej základe verziu Firefly so skvelým 17-librovým protitankovým delom. Počas 2. svetovej vojny bojovali tanky M4 Sherman v severnej Afrike (1942-1943), Taliansku (1943-1945), počas bojov v Normandii, Francúzsku a Západnom Nemecku (1944-1945), ale aj v Pacifiku či v radoch Červená armáda na východnom fronte. Po druhej svetovej vojne sa M4 Sherman používal v mnohých krajinách vrátane Argentíny, Belgicka, Indie, Izraela, Japonska, Pakistanu a Turecka. Zúčastnil sa aj mnohých konfliktov po roku 1945, vrátane indicko-pakistanskej vojny v roku 1965 a šesťdňovej vojny v roku 1967.
The M8 Greyhound (greyhound) was an American armored car from the Second World War. The first prototypes were built in 1941, and serial production was carried out in the period 1943-1945. In total, around 12,300 copies of this vehicle were made with the M20 version. The M8 Greyhound was powered by a single carburetor engine Hercules JXD with 110 HP . It was armed with a single 37mm M6 gun in the turret, 1 Browning 1919A4 7.62mm machine gun and 1 Browning M2HB 12.7mm machine gun.
The M8 Greyhound was created in response to the demand from the US Tank Destroyer Command for a new wheeled reconnaissance vehicle. The contract for its production was awarded to a consortium of Ford and General Motors. The new armored car was based on a six-wheeled chassis, which provided it with good off-road mobility. It was also very quiet while driving and showed a high top speed - almost 90 km / h. The disadvantages include relatively thin armor and relatively weak armament - especially in the period 1944-1945. Based on the M8 Greyhound, in 1943, the M20 was created, which differed in the photo of the turret and the armament consisting only of a single 12.7 mm Browning M2HB machine gun. The armored car armored car fought in Europe: in Italy in the period 1943-1945 and took part in the battles in Normandy, France and West Germany (1944-1945). He also fought in the Far East against Japanese troops. After the end of World War II, it found its way to many foreign operators, including Austria, Belgium, France, Greece and South Korea.